Jana Kirschner sa narodila v Martine. Hodiny spevu a klavíra navštevovala už v detstve. Svoje debutové CD Jana Kirschner vydala v r. 1996 ako sedemnásťročná pod veľkým vydavateľstvom Polygram/Universal. Na albume spolupracovali popredné muzikantské mená ako Marcel Buntaj, Andrej Šeban a Martin Gašpar. Skladby z albumu síce boli nasadené v rebríkoch televíznych súťaží videoklipov, vrátane populárnej Deky 10, ale u mladého publika nezaznamenali veľký úspech. V tom istom roku sa Jana umiestnila vo finále Miss Slovensko, čo jej otvorilo dvere do slovenského showbiznisu.[5] Po súťaži sa Kirschner neprestala venovať hudobnej kariére. V r. 1997 získala cenu Hudobnej akadémie v kategórii Objav roka.
Účasť na súťaži Miss však Janinu cestu aj značne skomplikovala. Keď svoje demonahrávky poslala manažérovi Jožkovi Šebovi, odmietal si ich vypočuť a údajne reagoval slovami: „Čo mi to tu dávate, akú misku?“[6] Napriek počiatočnému neúspechu sa však podarilo dohovoriť stretnutie. Prvé dojmy z finalistky Šebo opísal slovami: „Vystúpilo jedno motovidlo z Martina v obrovskom bratovom svetri.“[6]
V spolupráci so Šebom vydala následne Kirschner prelomový album V cudzom meste (1999) s úspešnými singlami „V cudzom meste“, kde Jana spieva o svojich pocitoch z presťahovania do Bratislavy, „Líška“, „Žienka domáca“, či „Modrá“.[7] Skladby sa rýchlo stali hitmi a dlhodobo sa umiestňovali na prvých miestach popredných slovenských rozhlasových staníc.[5] Vďaka albumu získala Jana Kirschner už v r. 1999 ocenenie troch najväčších rozhlasových staníc na Slovensku, Grand Prix Radio. V tom istom roku získala ocenenie Speváčka roka v diváckej ankete Zlatý slávik a denníkom Pravda bola zaradená medzi 10 osobností roka. Nasledovala reedícia albumu, obohatená o päť nahrávok, vrátane živých záznamov z vystúpení. Hudobnou akadémiou bola nakoniec nominovaná v jedenástich kategóriách, pričom ako speváčka získala dve ocenenia: Umelec roka a Album roka. Producenti albumu si odniesli ocenenie v kategórii Producent roka. V tom čase sa už Jana objavovala na titulných stranách mnohých slovenských časopisov (Emma, Eva, Zdravie...) a aktívne sa zúčastňovala takmer na všetkých hudobných i medializovaných podujatiach. Vystupovala aj na odovzdávaní cien Českej hudobnej akadémie, kde medzi hosťujúcich hudobníkov patrili aj Dolores O´Riordan, Sarah.Brightman či Sasha.
V r. 2002 vydala Jana Kirschner tretí radový album s názvom Pelikán. Ten obsahoval štrnásť piesní tradične naspievaných v slovenskom i anglickom jazyku, okrem iného aj singlový duet s českým hudobníkom Davidom Kollerom, „Myslím na tebe“. Kirschner mala tiež stálu skupinu, ktorú tvorili hudobníci Peter Bič, Martin Gašpar, Martin Wittgruber, Robo Rist, Igor Ajdži Sabo a Michal Žaček. Album nadviazal na úspech predošlého počinu a českým recenzentom Honzom Balušekom bol označený ako „bezpochyby zvláštny úkaz na poli československého popu, ktorý miestami predstihuje počin v Cudzom meste.“[8]
Po krátkej pauze prišla Jana Kirschner na trh s albumom Veci čo sa dejú (2003), ktorý prvýkrát obsahoval výhradne slovenské skladby. Impulz k vydaniu albumu podnietila aj snaha vyviazať sa zo zmluvného vzťahu s nahrávacou spoločnosťou Universal, keďže v tom čase získala speváčka ponuku na nahranie anglického albumu v zahraničí. Realizácia zahraničného projektu získala kontúry v r. 2004. Rýchlo pripravený album na ktorom sa Jana opäť podieľala aj autorsky sprevádzali pozitívne recenzie.[9][10] Ambície v podobe singlov mali skladby „Slnko“, „Na čiernom koni“ a „Okolo nás“. V r. 2005 ešte stihla spolupracovať na bluesovom albume Jana Kirschner, Peter Lipa, Boboš Procházka, ktorý okomentovala slovami: „Bola to pre mňa pocta spolupracovať s mojimi hudobnými vzormi.“[11] Bluesový album bol pre Janu Kirschner zároveň splneným prianím, pričom sa nechala počuť že ku koreňom hudby sa vracia aj preto, že ju nová hudba neinšpiruje
Po práci na slovenských albumoch sa Kirschner presťahovala do Londýna, kde po prijatí ponuky od vydavateľa začala pracovať na novom štúdiovom albume Shine. Projekt, okolo ktorého nastalo „mediálne haló“ sa po dlhom čase v speváčkinej kariére ukázal ako problematický: „Prvý veľký omyl bol, keď sme si mysleli, že to bude celé veľmi jednoduché.“[6] Ponuka za ktorou stál Universal sa spočiatku rysovala nádejne. Vydavateľstvo vybralo Kirschnerovej svetoznámeho producenta Rossa Cullma s ktorým sa následne začali pripravovať demonahrávky a hľadať štýl. Po roku práce bolo vydanie albumu schválené vedením. Svoje pocity z vydavateľov Jana Kirschner neskôr opisovala: „Vedia robiť veľké gestá, veľký humbuk okolo človeka, ktorý má potom pocit, že mu patrí svet. Niežeby som začala lietať v oblakoch, ale cítila som istotu, že už viem, čo bude nasledovať.“[6] Napriek tomu dochádzalo počas nahrávania k značným nedorozumeniam. Jana, ktorá pociťovala neprítomnosť Jožka Šeba sa tiež musela naučiť riešiť veci, ktoré mal dosiaľ na starosti manažér. Po dvojmesačnom nahrávaní firma prestala speváčke platiť luxusný byt v Chelsea a odvolala sa na jej dosiaľ nevydaný album. Jana Kirschner tento postup vysvetlila slovami: „Nevedela som, ako v tom chodiť. Myslela som si, že na deadline dohliadne môj producent. Asi som mala byť ja tá, kto mal prísť s hotovými pesničkami do štúdia a dohliadať na dodržanie časového plánu.“[6] Po problémoch s bytom sa Jana obrátila na jedinú známu v Londýne a presťahovala sa tak do bytu s jednou kúpeľňou na piatich spolubývajúcich: „Londýn ma pokoril a vrátil späť tam, odkiaľ pochádzam...(...)...zároveň som však zistila, že bez disciplíny nemám šancu prežiť.“ Snažila sa teda vysporiadať s problémami ťažkého roka, s čím jej pomohlo aj pracovné vyťaženie po vydaní albumu Shine (2007) na Slovensku a v Čechách. Neskôr začal album vychádzať aj vo všetkých hlavných európskych krajinách.[12] Na domácom trhu sa stala singlovou skladbou rovnomenná „Shine“.
Pobyt vo Veľkej Británii sa stabilizoval tiež: Kirschner získala vlastných hudobníkov i vokalistky.
Medzi posledné Kirschnerovej projekty patrí aj titulná skladba k filmu Pokoj v duši za ktorú v r. 2009 získala ocenenie Rádioslávika za najhranejšiu skladbu v slovenských rádiách. Skladba bola ocenená aj ako „Hit roka“ (2009) v ankete Slovenský Slávik, pričom samotná Jana získala sošku Osobnosť televíznej obrazovky v kategórii „Speváčka roka“ za roky 2008, 2009 a 2010.
31. maja 2010 speváčke vyšiel album Krajina Rovina, a je naspievaný v slovenčine. Album produkoval hudobník, skladateľ a producent Eddie Stevens. Prvý singel zo štúdiovky Krajina Rovina sa volá „Keby si bol môj“. Po ňom nasledovali albumy Moruša biela (2013) a Moruša čierna (2014).
